Sú dni, z ktorých sa o sebe nič nedozviete, ale sú aj dni nezabudnute?né, tie na sútoku. Ich koniec je začiatkom čohosi nového. Monika Kompaníková, jedna z najvýraznejších autoriek súčasnej slovenskej beletrie vo svojom novom románe Na sútoku rozpráva príbeh jedného takého dňa a dvoch žien. Hana je už dospelá. Dokáže rozprávať o svojom živote, čo zažíva, čo cíti. Sama vychováva malého syna, takmer bez slov odprevádza chorého otca a rastliny zo susedovej zdevastovanej záhrady starostlivo presádza do svojej záhrady. Anička chodí do základnej školy, žije sama s mlčanlivým otcom v dome na okraji mesta. Ešte nedokáže skutočnosti a emócie svojich chví? pochopiť, uchopiť za zmysluplný koniec, no je schopná vydať sa strastiplnú cestu za uznaním. Obidve cítia ťažobu ve?kých zlomov a premien prichádzajúcich v nepatrných detailoch, v momentoch, keď sa hladina roztvorí a na povrch sa vyderie strach, hnev, či čistá radosť a vášeň.